Od viki horse: Základný výcvik koňa
Ak chceme pracovať s koňom, musíme sa najprv naučiť s ním komunikovať. (komunikácia je výmena informácií, schopnosť dorozumievať sa) Nejde teda len o dávanie pokynov koňovi. Aj vy sa musíte učiť rozpoznať, čo na to "povie" Váš kôň.
Kôň sa vás nesmie báť, musí vás dobrovoľne rešpektovať.
Prácu s koňom rozdeľujeme na prácu zo zeme a prácu zo sedla. V tomto poradí treba aj pracovať. Až keď kôň spoľahlivo a správne pracuje zo zeme, prejdeme na prácu zo sedla. Pomôcky, ktoré používame či už zo sedla, alebo zo zeme, sa delia na:
Hlas: kôň veľmi citlivo rozoznáva a reaguje na širokú škálu zvukov. Vysoko posadený hlas ho vie vyburcovať k akcii a naopak nízko posadený hlas koňa upokojí. Medzi hlasové pomôcky patria či už slová, alebo rôzne zvuky ako mľaskanie, pískanie a pod. Dôležité je, aby ste na určitú pomôcku používali stále rovnaký hlasový podnet.
Holene: sú najvýznamnejšou pomôckou pri práci v sedle. Kôň reaguje na tlak, ktorý vyvinieme holeňou a uhýba pred ním.
Uzdidlo a oťaže: rovnako ako v prípade holení, kôň ustupuje pred tlakom, alebo sa poddáva ťahu.
Sed: využíva sa hmotnosť jazdca. Pri správnom použití zosilňujú efekt ostatných pomôcok (ťažisko, váha v strmeňoch a pod.), dajú sa však použiť aj samostatne.
Pohyb: sú to rôzne pohyby tela hlavne pri práci zo zeme. Kôň veľmi dobre reaguje na každý Váš pohyb. Len si to skúste a sledujte ako kôň okamžite reaguje: Napríklad spravte rázny krok vpred a kôň pravdepodobne cúvne (žriebä aj utečie). Ak sa Vás kôň nebojí a cúvnete pol kroka, alebo spustíte ramená, či skloníte hlavu, kôň podíde bližšie k Vám. A samozrejme mnoho iných, to sa časom dočítate nielen tu ale aj v iných článkoch.
Čo znamená uvoľnený kôň? Keď sa na neho pozriete, odpočíva, stojí s hlavou zvesenou k zemi, uvoľneným svalstvom na chrbte. Ďalej, jedna noha je odľahčená a mierne pokrčená. Toto je prirodzene uvoľnený kôň. Kôň, ktorého niečo vyvedie z miery vyzerá presne naopak. Hlavu má vysoko hore, nozdry roztiahnuté, vyvalené oči, uši v vpredu, celý je strnulý. Westernové jazdenie je založené na uvoľnenosti a splynutí pohybu jazdca a koňa. Uvoľnený westernový kôň nosí hlavu zvesenú vo všetkých chodoch s ľahko ohnutým krkom a správne a bez zaváhania reaguje na pomôcky. Uvoľnenosť platí aj pre jazdca. Uvoľnený jazdec splýva s pohybom koňa, má správny sed, pružný chrbát, sedí rovno, s oťažami pracuje nezávisle od svojho sedu a pohybu koňa.
Veľmi dobrým prostriedkom na komunikáciu je ohlávka. Prostredníctvom nej vyvíjate tlak na citlivé miesta na hlave koňa. Sú to najmä nos a zátylok. Takto dokážete ovládať koňa pri jeho vodení, ale aj na lonži, a ak si už spolu dobre rozumiete, tak aj zo sedla.
Vodenie
Základná vec, ktorú musí vedieť každý kôň, je vodiť sa na ohlávke a stáť na voľnom vodítku. Je to vec, ktorú potrebujete vedieť už len k bežnému fungovaniu.
Ohlávka musí byť dostatočne pevná. Poznáme veľmi veľa typov ohlávok, každému vyhovuje niečo iné. Dbajte pri výbere na to, aby bola pre koňa bezpečná a pohodlná, a vy aby ste ju vedeli šikovne rozopnúť. Kôň ju musí rešpektovať.
Vodenie je jedna z tých základných vecí, ktoré sa môže žriebä učiť už od malička. Čím skôr začnete, tým to bude jednoduchšie pre vás aj pre koňa. Pokojne môžete začať v prvých dňoch života, keď sa žriebä cíti v bezpečí pri mame. Začnite tým, že vždy, keď ich vyvádzate von na pastvu, nasadíte ohlávku mame a potom žriebätku. V stajni mu ju z bezpečnostných dôvodov nikdy nenechávajte. Žriebä si takto bez problémov zvykne a nebude sa jej brániť.
Už pár dní po narodení môžete žriebä začať učiť vodiť na vodítku. Využite to, že nasleduje svoju mamu. Zo začiatku choďte odviesť kone radšej dvaja, jeden mamu a druhý žriebä. Keď sa pohnete s kobylou, snažte sa, aby žriebä za ňou hneď nevybehlo, ale koncentrovalo sa na človeka, ktorý ho vedie. Nezdržujte ho však príliš, pretože ho budete stresovať, mamu totiž veľmi potrebuje. Dajte mu najavo, že za ňou idete, ale nie vedľa nej, pri hlave, ale skoro pri zadku, neskôr až za ňou, a postupne pár metrov od nej. Bez mamy ho určite nenechávajte. Žriebä nesmie mať dojem, že ho od nej chcete oddeliť. Pri zadržaní sa žriebä bude spínať, cúvať, keďže naňho takto tlačíte, bude sa brániť. Akonáhle pocítite odpor, vodítko povoľte, žriebä upokojte a skúste znova ísť "vlastným smerom". Takto to chvíľku opakujte, vyhnite sa násiliu a žriebä o chvíľku pochopí, čo od neho chcete. Vyvarujte sa prudkým pohybom a tvrdšiemu zaobchádzaniu. Ak tieto veci žriebä nenaučíte, neskôr to bude omnoho ťažšie. Takto s zároveň ním máte kontakt a žriebä si na vás zvyká, postupne sa učí nové veci, takže keď príde na samotný tréning, je už pripravené prijímať nové veci.
Kôň už vie, čo je ohlávka a vodítko. Najprv ho začneme vodiť po pravej ruke. Je to niečo ako univerzálny konský jazyk, z tejto strany sa vedia vodiť všetky kone. Kôň ide vedľa vás tak, že svoju hlavu má na úrovni vašich ramien. Môžete tak bez problémov sledovať reakcie koňa na podnety okolo vás. Jednoducho ho máte pod kontrolou. Keby bol príliš pred vami, môže na vás akosi pozabudnúť (napríklad keď sa zľakne) a ujsť. Za vami je to podobné, len vás pri tom úteku môže prevalcovať.
Ak vás kôň predbieha, zatiahnite vodítkom a vráťte ho späť. Pridajte aj hlasovú pomôcku. Rovnako zastavíte. Pred tým ako sa pohnete, zostaňte chvíľu stáť na mieste. Ak kôň zastavuje až po niekoľkých krokoch, pomôžte si po nesprávnom zastavení vždy aj zacúvaním. Keď sa kôň skoncentruje, dajte sa znova do pohybu. Ak vás kôň prebieha, znova to zopakujte.
Kôň vás musí jednoducho nasledovať. Pokiaľ sa na vás koncentruje, bez problémov sa pohne za vami, zastaví, odbočí bez toho, aby ste mu museli niečo veľmi výrazne naznačovať, alebo hovoriť. To je cieľ, ku ktorému sa chceme dostať. Aj počas takéhoto tréningu sa medzi vami vytvára vzťah. Ak vás kôň rešpektuje, môžete ho začať vodiť dva kroky za sebou. A znova. Keď zastavíte, kôň musí ostať stáť dva kroky za vami. Nesmie zastaviť vedľa vás, ani pred vami, nesmie sa vás pokúšať predbiehať. Ak nastane problém, vráťte sa k zatiahnutiu za vodítko a k pôvodnému postupu.
Ďalšou úlohou je státie na mieste. A to ak je kôň o niečo uviazaný, ale aj bez uviazania. Skôr ako začnete trénovať, kôň si naplno musí uvedomovať pôsobenie ohlávky a to aj v súvislosti s vodítkom a ťahom, ktoré na ohlávku vodítko vyvíja (prenáša sa na tlak, ktorý vyvíja ohlávka na hlavu koňa). Aby ste predišli zbytočným stresom, naučte koňa stáť pokojne pri vás. Pre koňa je to síce úloha zložitá, ale realizovateľná. Na učenie je ideálny uzavretý priestor, kde budete mať pokoj. Koňa nechajte stáť so spusteným vodítkom. Toto je pre neho znamenie, že má ostať na mieste. Kôň sa určite začne rozhliadať po okolí. Ak sa pohne, stúpi na vodítko, čím zabráni ďalšiemu pohybu (tlak na ohlávku). Kone na toto pripravte, pretože sa môžu zľaknúť. Pomôže vám to pri výučbe a zároveň koňom ukazuje, že nie vždy treba panikáriť. Každý kôň sa stretne s vodítkom pod nohami, zamotaný v niečom a podobne. Ak vie, čo sa deje, nebude panikáriť a jeho "vyslobodenie" z daného stavu bude jednoduchšie. Kôň vie stáť pri vás na mieste, vie, čo znamená spustené vodítko, tak k tomu ešte pridajte hlasové pomôcky. Dajte mu povel a pomaly sa od neho vzďaľujte. Najprv len na pár krokov a postupne ďalej. Ak sa kôň pohne a vodítko mu nezabráni v úniku, dajte mu jasne najavo, že spravil zle (netrestajte!) a zacúvajte ho na miesto.
Keď sa koňa rozhodnete priviazať, zvoľte taký predmet, ktorý sa neodtrhne a koňa nezraní. Používajte uzol, ktorý keď potiahne kôň zo svojej pozície sa nerozviaže, ale vy ho rozviažete jedným zatiahnutým za opačný koniec.
Uzol:
•Koniec vodítka otočte okolo stĺpiku a prekryte ho, pri čom voľný koniec je hore.
•Zdola pretiahnite slučku tak, aby ste ju držali ľavou rukou.
•Ľavou rukou si pripravte stredne veľkú slučku na vodítku a pravou rukou uchopte voľný koniec.
•Vytvorenou slučkou pretiahnite voľný koniec vodítka a vytvorte novú slučku.
•Rovnakým postupom vytvoríte ďalšie slučky.
•Posledná slučka je voľná, neuzatvára sa. Na rozviazanie stačí potiahnuť za voľný koniec.